Novotvar networking - Súčasná slovenská poézia v Paríži

V Paríži uvedú novú antológiu súčasnej slovenskej poézie vo francúzštine

Nová antológia súčasnej slovenskej poézie s názvom Tendre navette spatiale (Nežný raketoplán) vychádza v októbri 2024 vo francúzskom vydavateľstve La rumeur libre. O preklad poetických textov sa postarala Silvia Majerská spoločne s editorom tohto vydavateľstva Guillaumom Métayerom.

Zostavovateľmi antológie sú spisovatelia Katarína Kucbelová a Peter Šulej. Zaradili do nej básne generačne spriaznených autorov a autoriek, ktorí vstúpili do literatúry v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia: Márie Ferenčuhovej, Michala Habaja, Nóry Ružičkovej, Martina Solotruka, Agdu Bavi Paina, ako aj vlastné texty.

Antológia Tendre navette spatiale bude uvedená v prestížnom parížskom dome poézie Maison de la poésie 23. októbra 2024 o 19:30 hod. Francúzskemu publiku ju osobne predstavia Katarína Kucbelová, Michal Habaj, Martin Solotruk a Peter Šulej.

V preklade Silvie Majerskej zaznejú ich texty v interpretácii herca, moderátora a dramaturga Jerôma Descourcellesa a slovenskej herečky pôsobiacej v Paríži, Jany Bittnerovej. Podujatie bude hudobne sprevádzať duo Ladislav Fanzowitz (saxofón) a Jana Macíková (husle), ktoré ponúkne francúzskemu publiku súčasnú hudbu slovenských skladateľov 20.storočia.

Myšlienka antológie vznikla v roku 2019 pri príležitosti hosťovania mesta Bratislava na veľtrhu Livre Paris, z iniciatívy vtedajšej riaditeľky Slovenského literárneho centra Miroslavy Vallovej a editora vydavateľstva La rumeur libre, Guillauma Métayera.

Podujatie pripravilo Slovenské literárne centrum (SLC) v spolupráci so Slovenským inštitútom v Paríži, za podpory Hudobného centra, OZ Novotvar a Fondu na podporu umenia.

Viac informácií:

https://maisondelapoesieparis.com/programme/tendre-navette-spatiale-la-poesie-slovaque-contemporaine/

Súčasná katalánska poézia

Súčasná katalánska poézia
Z katalánčiny preložila Eva Lalkovičová
Úvod napísal Peter Šulej

Posledné dva augustové týždne som mal možnosť zúčastniť sa na autorskej rezidencii a prekladateľskom workshope v katalánskom regióne Baix Penedès v mestečku LLorenç del Penedès. Ak sa pozriete na mapu zistíte, že Dolný Penedès sa nachádza medzi Barcelonou a Taragonou a je úplne v tieni barcelonskej niekoľkomiliónovej aglomerácie a samozrejme aj spektakulárneho severného pobrežia Costa Brava. Zahraničných turistov sem zablúdi pomenej aj to výhradne na pláže. Mestečká mimo mora sú nedotknuté turizmom. Jazykovo takmer stopercentne katalánske. Nuž, ideálny východiskový bod spoznať jednu z najstarších kultúr v Európe. Hostiteľská organizácia CERCCA – Centre de Recerca i Creácio Casamarlès pripravila vynikajúce podmienky a spolupráca troch slovenských a troch katalánskych básnikov vyústila do spoločnej verejnej prezentácii, ktorá sa pod názvom 3 + 3 = 9 uskutočnila 29.8.2024. Prekladalo sa cez španielčinu, angličtinu a priznám sa bez mučenia pomohli sme si aj umelou inteligenciou. Ukážku katalánskej poetky a dvoch zúčastnených katalánskych básnikov prinášame na nasledujúcich stránkach. Za slovenskú stranu sa na podujatí, okrem autora textu, zúčastnili Peter Brezňan a Martin Gerboc.  

Cèlia Nolla
II

Mesiac mi rukou
otvára okno
a hovorí plač,
na konci čaká svetlo, vraj.
Matka noci
a bieleho ticha
videla ma potichučky rásť,
videla ma kropiť slepé uličky.
Žiaľ svitania je plný kráterov,
zlatistý anjel preč beží.
Som opäť malé dievča
a za ruku ma nik nedrží.

III

Myšlienka na teba
je niečo, čoho som sa
nikdy nevzdala.
Vraciaš sa z poľa
so zlatými rukami,
krk zmáčal ti pot.
Pohľad lastovičky,
úsmev horiaceho motýľa,
pokoj olivovníka.
Práve táto spomienka
ma zachráni každú zimu
v meste.

IV

Pretože jazero ťa je plné
a pokožku máš čarovnú a modrú
a v rukách nesieš šupiny
a na jazyku máš plno súmrakov.
Oheň tvojich očí ma rozpaľuje,
je červený a biely a purpurový a ako nebo.

A môj život sa nekončí,
naopak, začína.

Cèlia Nolla i Yeste (Barcelona, ​​​​1985) je katalánska poetka, filologička, učiteľka katalánčiny pre cudzincov a manažérka kultúrneho dedičstva. Vo voľnom čase píše poéziu a poviedky.

Jej texty boli zahrnuté do niekoľkých antológií poézie a za svoje poviedky dvakrát získala Cenu Joany Raspall. Čoskoro vydá svoju knihu básní Terra Roja (Červená zem), za ktorú v roku 2022 získala Cenu Miquela Ferrého za poéziu.

Jej literárne bádanie sa zaoberá ženskosťou, identitou ukotvenou v krajine, jazykom prírody a existenciálnymi otázkami, ktoré, slovami autorky, nikdy celkom nevyriešime.

Joan Carnicer

ako keby som bol raj

(na melódiu piesne everybody loves somebody, dean martin)

ako keby som bol raj
kde by si túžila zotrvať
v srdci ti zarezervujem
kútik s plnou penziou.
nevadí, ak prídeš len na obed,
ak sem dlhšie nezavítaš,
ak sa ukážeš len na skok
či donesieš bielizeň na pranie:
bude otvorené vo dne v noci.
až ťa osud zavanie dnu,
jemne, fakt jemne zatlač do dverí
a povedz: zdravím, tak som tu...

ako kúsok čerstvého melóna

ako si môže vziať kúsok
čerstvého melóna
pútnik mŕtvy od smädu
a vložiť si ho do úst,
až opantá ho sladká vôňa
patriaca ružovkastému ovociu,
čo medová aj morská naraz je,
tak sa ja vrhnem na tvoje pohlavie
a budem ho sať,
až kým neuhasíme svoju túžbu.
ako kúsok čerstvého melóna...,
ako kúsok čerstvého melóna...

Joan Carnicer Torrent (Tanger, Maroko, 1955) síce 30 rokov pracoval v banke, ale zároveň hovorí, že od roku 1972 nepretržite „pracuje pre obec“. Spieval v zbore, venoval sa dobrovoľníctvu a aktívne sa podieľal na rôznych kultúrnych podujatiach, napríklad nosil známe katalánske figúrky obrov gegants či staval ľudské veže. Taktiež vyrábal mastičky, organizoval remeselné trhy a venoval sa rôznym remeslám a umeniu. V prvých slobodných komunálnych voľbách sa stal zastupiteľom (1979-83). Jeho život je od roku 1975 spojený s kultúrnou inštitúciou Centre d'Estudis d'Altafulla, kde robí to, čo je práve potrebné. V 90. rokoch písal poetické stĺpčeky o aktuálnych témach pre satirický barcelonský týždenník El Triangle. Je autodidakt. „Našťastie som iniciatívny človek s mnohými nápadmi, čo kompenzuje moje nedostatky vo vzdelaní,“ hovorí o sebe autor. Na konte má 15 publikovaných kníh a dve desiatky článkov o histórii.

Joan Torrent

Ach, ty!

Už je to nejaký čas, čo do dediny
nechodí poštár,
ani faktúra za strachy,
ani pohľadnica strateného času
do modrého mesta.
Ani balíček snov vlčieho maku.
Poštára zabili
bodákmi z kremíka a plastu
v tuneli s optickým vláknom
pod očami bezpečnostných kamier.
V schránke bez kľúča spí pavúk.
Preto som prišiel zakričať
pod okná tvojho domu,
aby si ma pozvala na šálku
sladkého a jemného výluhu tvojej pokožky.
BUDE SA NÁM SNÍVAŤ O DOPISOCH,
KTORÝCH DORUČENIE NEJDE OVERIŤ.

Prítomnosť

Alzheimer rastie
v labyrintoch ľudskej mysle,
zatiaľ čo pamäť sa hromadí
v kremíkových mašinkách.
Štát míňa papier na to,
aby ťa upozornil, nech nemíňaš papier.
A všetci hor sa recyklovať
nepotrebnosti,
v ktorých boli zabalené
iné nepotrebnosti.
Množstvá a množstvá
v dutom svete.
Na svojom starom bicykli sa topím
za obrovským čiernym autom.
Postavím sa do radu v obchode,
kde mi predajú pripojenie
k stratenej časti seba.
Zaplatím na úver.

Joan Torrent Marcé (Sabadell, 1958) je básnik a učiteľ, vyštudoval pedagogiku so zameraním na katalánsky a španielsky jazyk a literatúru. Viac ako 40 rokov pôsobil ako pedagóg na základnej škole Els Xiprers v Barcelone, kde bol medzi rokmi 2008 a 2017 aj riaditeľom.

Ako sám hovorí, jeho umelecké pôsobenie sa sústredí predovšetkým na podporu a rozvoj umeleckého vyjadrenia v rámci školského vzdelávania, vďaka čomu sám postupne prenikol do rôznych umeleckých foriem od maľby cez literatúru až po hudbu a dramatické umenie.

V roku 2018 spolu s priateľmi založil experimentálny projekt s názvom ARAMAISESAP (spojenie slov, ktoré znamenajú „dnes nikdy neviete“) spájajúci poéziu, hudbu a divadlo, ktorého pôsobenie ukončila pandémia covidu.

Joan Torrent sa v roku 2021 stal finalistom 4. ročníka súťaže erotickej poézie mesta Olot. V súčasnosti píše poéziu, maľuje a pokračuje v hudobnej tvorbe.

Novotvar networking – CeRCCa Creative

Slovenská a katalánska poézia v španielskom mestečku Llorenc del Penedés v rámci projektu Novotvar networking – CeRCCa Creative

Janovské Doširoka otvorené slová

V prvej polovici júna, konkrétne od šiesteho do šestnásteho prebiehal v hlavnom meste Ligúrie, v Janove, medzinárodný festival poézie Parole spalancate (v preklade: Doširoka otvorené slová). Janov je počtom obyvateľov porovnateľný s Bratislavou, preto ma zaujímalo, ako sa taliansky literárny festival dá porovnať s tými našimi.

Parole spalancate je jedenásťdňový formát, na ktorom sa prezentuje talianska a medzinárodná básnická tvorba, doplnená o hudobné vstupy, film(y), či divadelné predstavenia. Tento rok napríklad festival vzdával poctu španielskemu filmovému režisérovi Bigasovi Lunovi. Podujatie otvárala talianska herečka Anna Galiena. V roku 1992 účinkovala v Lunovom filme Jamón Jamón, ktorý odštartoval hereckú kariéru Penélope Cruz a Javiera Bardema.

Dóžov palác, hlavný stan festivalu, sa nachádza na Piazza de Ferrari, hlavnom námestí, v tesnej blízkosti opery, a už niekoľko desaťročí funguje ako centrum kultúry, kde sa konajú rozličné akcie pre obyvateľov. Ukázalo sa, že napríklad taká trónna sieň s obrovskými lustrami a mramorovým stĺporadím, kde prebehol aj recitál venovaný poézii poľského básnika Zbigniewa Herberta, ktorý cestami po Taliansku strávil pomerne veľa času, disponuje okrem skvelej akustiky aj úplným odhlučnením. Len o pár metrov ďalej, v inej sieni paláca, sa v čase precíteného predčítania Herbertových veršov v klavírnom sprievode konalo niečo, čo znelo ako sobotná adolescentná diskotéka. Okrem toho na námestí priamo pred palácom prebiehal ligúrsky pride.

Tento mix dojmov je azda to, čo sa mi na Parole spalancate páčilo najviac. V Taliansku zjavne nevadí, keď paralelne prebieha viacero akcií. Z pozorovania zhruba dvesto členného publika literárneho festivalu však musím povedať, že k prienikom medzi jednotlivými bublinami veľmi nedochádzalo. Na námestí na vypaľovačky Mariah Carey tancovali všetci spoločne – dúhoví, starí, mladí, deti –, no vnútri mali množiny jasné hranice. Mladí na svojej diskotéke, starší a zaslúžilí na festivale poézie, ktorý mal rozhodne oveľa miernejší rytmus.

Na festivale sa za tridsať rokov zúčastnilo vyše tisíc deväťsto básnikov z osemdesiatich siedmich krajín a medzi nimi by sme našli aj mnohé významné mená svetovej poézie. Za všetkých spomeňme držiteľov Nobelovej ceny: Derek Walcott, Wole Soyinka, Czesław Miłosz, Gao Xingjian, John Maxwell Coetzee. Medzi hviezdy básnického neba rozhodne patria aj Jevgenij Jevtušenko, Lawrence Ferlinghetti, Edoardo Sanguineti... a chýbať nesmeli ani rock či pop hviezdy, takým či onakým spôsobom spojení so svetom poézie. Lou Reed, Greg Lake, Ray Manzarek, Lydia Lunch, Blixa Bargeld a ďalší. Ako iste tušíte, naša krásna domovina mala na festivale poskromné zastúpenie. Od jeho založenia v roku 1995 sa na ňom zúčastnili Rudolf Čižmarík, Milan Richter, Ivan Štrpka, Peter Bílý, Mila Haugová, Ján Litvák, Martin Solotruk, Michal Habaj a Eleni Cay. Na tento ročník Slovensko na festival nevyslalo žiadneho zástupcu, ale to treba brať ako štandard, pretože na väčšine festivalov slovenskí autori absentujú. Pokus o odpoveď na otázku, prečo je to tak, by už presahoval objem, ako aj tematické zameranie tohto textu.

Z hostí tohto ročníka ma zaujal najmä Roger McGough (nar. 1937), ktorý v šesťdesiatych rokoch založil s Mikom McCartneym, Paulovým bratom, komediálno-poeticko-hudobnú skupinu The Scaffolds a napísal veľkú časť dialógov do legendárneho kresleného filmu The Beatles Žltá ponorka. Patrí medzi hlavných predstaviteľov tzv. Liverpoolskej scény. Výber z McGoughovej poézie vyšiel v slovenskom preklade v zbierke Z Liverpoolskej scény už v roku 1986 spolu s Adrianom Henrim a Brianom Pattenom (zostavil Braňo Hochel). Osemdesiatšesťročný básnik je v skvelej kondícii a dokázal rozosmiať a roztlieskať celé publikum.

Zo širokého spektra hlasov by som rád spomenul janovčanku Lauru Accerboni, portugalského básnika Daniela Jonasa, Jouni Inakalu z Fínska či aj u nás dobre známeho rumunského básnika a prozaika Mircea Cărtărescu. Vymenovať všetkých účinkujúcich sa ani nedá, keďže tridsiaty ročník festivalu pripravil pod kuratelou básnika Claudia Pozzaniho vyše sto podujatí na rôznych miestach Janova a jeho okolia.

Zdá sa, že napriek nesporným výhodám, ako sú pompézne mesto a miesta, medzinárodné hviezdy či veľkorysý – takmer dvojtýždňový – rozsah, dokážu aj bratislavské literárne festivaly stále prilákať publikum s pestrým zastúpením rôznych vekových skupín. Snáď je to dôkaz, že sme azda nakoniec aj my napriek celkovej situácii v niektorých veciach stále „otvorení dokorán“.

Viac informácií nájdete na https://www.parolespalancate.it/programma-2024/

Návšteva janovského festivalu poézie Parole spalancate 2024 sa uskutočnila v rámci projektu Novotvar networking 2024. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Mária Modrovich / Peter Šulej

Projekt Novotvar Networking tvorí projekt zahraničných mobilít, ktorý je zameraný na prieskum a výber potenciálnych zahraničných hostí – význačných svetových autorov a autoriek – na náš literárny festival Novotvar, ako aj na nadviazanie spolupráce so zahraničnými literárnymi inštitúciami. V rámci projektu sme navštívili dva významné medzinárodné literárne festivaly. Prvým bol L‘Isola delle Storie – Sardinia Literary Festival, ktorý sa konal v termíne 1.-4. júla 2022 v malebnom sardínskom mestečku Gavoi. Druhým Internationales Literaturfestival Berlín, ktorý sa konal od 7. do 17. 9. 2022. Naša tretia cesta viedla do Paríža, kde sme sa stretli a rokovali s členmi redakcie časopisu Place de la Sorbonne – revue súčasnej medzinárodnej poézie o možnostiach publikovania prekladov slovenskej poézie v časopise a zároveň vystúpili na literárnom stretnutí v legendárnom parížskom Club des poètes. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme.

Ostrov príbehov alebo L’Isola delle Storie 22 – Novotvar networking 1

Leto je pre mnohých nerozlučne späté s hudobnými festivalmi. Sú doslova v každom regióne Európy, Slovensko nevynímajúc. Ale letné festivaly nemusia byť len o hudbe. Sú tu veľké a medzinárodne uznávané divadelné (Avignon, Wiener Festwochen) či tanečné (ImPulsTanz – Vienna International Dance Festival, Tanz im August Berlin) festivaly. Počas leta prebiehajú aj spektakulárne prehliadky súčasného umenia, ako napríklad Benátske bienále (pozri texty vo Vlna číslo 90 a 91), Kasselská Documenta, Berlínske bienále či putovné bienále Manifesta, ktorá sa tentokrát konalo v Kosovskej Prištine. Nuž a samozrejme v tomto výpočte nemôžu chýbať festivaly literárne. Jeden z najväčších je napríklad MAČ – Měsíc autorského čtení / Mesiac autorského čítania, ktorý už tradične prebieha počas júla, tentokrát v Brne, Ostrave, Bratislave, Košiciach a Prešove. V lete prebieha aj významný festival poézie Voix Vives vo francúzskom letovisku Sète, ktorý počas deviatich festivalových dní ponúka až neuveriteľných 600 podujatí. Obrie literárne podujatie je bezpochyby aj Berlínsky literárny festival (reportáž nájdete tiež na stránkach aktuálneho čísla). V lete sa konajú aj najvýznamnejšie talianske literárne festivaly Pordenonelegge, Festivalettaratura Mantova, Parole Spalancate v Janove a v neposlednom rade L’Isola delle Storie v mestečku Gavoi na Sardínii.

Posledne menované podujatie sme mali možnosť navštíviť a tak sme sa prvý júlový deň ocitli uprostred Sardínie, v horskom prostredí, takmer 800 m nad morom. Gavoi, v ktorom žije okolo 2 500 obyvateľov, sa počas víkendu zmenilo na hlavné mesto talianskej literatúry a minimálne strojnásobilo počet svojich obyvateľov, keďže na festival prišli diváci nie len z celej Sardínie ale i z celého Talianska. Na čítačkách a besedách s autormi XVII. ročníka ste bežne mali problém nájsť voľné miesto, návštevnosť na hlavných pódiách sa pohybovala medzi 300 až 400 poslucháčov a pritom sa čítalo doslova všade. V záhradách, kaviarňach, v obrovských stanoch postavených na renesančných námestiach ale i na balkónoch súkromných domov. Na uliciach ste stretávali skupinky náhliacich sa návštevníkov hľadajúcich námestie, záhradu, kde sa o pár chvíľ mala začať diskusia s tým či oným autorom alebo autorkou. Štátny rozhlas a televízia RAI mali živé vstupy z jednotlivých podujatí, ktoré viedli precízne pripravení moderátori. Na knihy a podpisy autorov sa stáli rady. Gavoi ovládli príbehy, túžba zúčastniť sa ich, ponoriť sa do ich plynutia vírila vo vzduchu. Stalo sa ostrovom najrôznejších príbehov. U nás predstava na úrovni sci-fi!

Medzinárodným rozmerom festivalu zamávala pandémia koronavírusu a tak organizátori pozvali len obmedzený počet zahraničných autorov. Medzi nimi napríklad českého kolegu Mareka Šindelku, ktorého posledná kniha Únava Materiálu vyšla tento rok v talianskom preklade. Madridčanka Elena Medel predstavila zas svoj cenami ovenčený román Le meraviglie (Zázraky) o troch ženách z rôznych spoločenských vrstiev, ktoré sa náhodne stretávajú na demonštrácii za práva žien. Z množstva talianskych autorov a autoriek asi najviac zaujala mladá prozaička Ginevra Lamberti, ktorá predstavila svoj najnovší, už tretí román Tutti dormono nella valle (V údolí všetci spia). Autorka v ňom prináša dramatické rozprávanie, ktoré na pozadí osudu viacerých žien brilantným spôsobom reflektuje spoločenskú situáciu v súčasnom Taliansku. V minulosti sa na festivale zúčastnili aj slovenskí autori (Ivan Štrpka, Jana Beňová, Pavel Rankov, Svetlana Žuchová) a pevne veríme, že sa na Sardíniu a do Gavoia v budúcnosti vrátia. Lepších príležitostí ako reprezentovať a prezentovať našu literatúru v Taliansku určite nie je veľa.

Na záver ešte pripomeňme, že naša cesta na medzinárodný literárny festival L’Isola delle Storie 2022, ktorý sa na pár dní stal skutočným ostrovom  príbehov, bola súčasťou projektu medzinárodných mobilít Novotvar networking. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Peter Brezňan & Peter Šulej

Literárne nebo nad Berlínom alebo ilb 22 – Novotvar networking 2

22. Medzinárodný literárny festival v Berlíne s oficiálnym názvom internationales literaturfestival berlin sa konal v septembri a počas jedenástich dní od 7. 9. do 17. 9. 2022 ponúkal široké spektrum vystúpení autoriek a autorov súčasnej literatúry. Samozrejme, nechýbali besedy, rôzne výstavy, panelové diskusie, okrúhle stoly, workshopy a programy pre deti a mladistvých. Podujatie patrí k najdôležitejším udalostiam na svetovej literárnej scéne a berlínskemu publiku pravidelne predstavuje reprezentatívnu vzorku domácich, respektíve nemecky píšucich autorov (patrí k nim napríklad v Bosne narodený prozaik Saša Stanišić, básnik Durs Grünbein, Thomas von Steinaecker, Uwe Tellkamp a mnoho ďaľších). A nesmú chýbať ani celebrity a držitelia Nobelových cien (Herta Müller), hoci zastúpení sú aj menej preslávení či začínajúci spisovatelia. Stretnete tu románopiscov, básnikov, esejistov, dramatikov, filozofov, autorov komiksov a ilustrovaných kníh, vydavateľov, redaktorov, kritikov...

Ak by sme mali menovať len niektoré z najznámejších mien z tohtoročného festivalu, zistili by sme, že program bol skutočne hviezdny – zahŕňal mnoho etablovaných autoriek a autorov od Jamaicy Kincaidovej cez Zadie Smithovú a Margaret Atwoodovú až po Bernardine Evaristovú.

Zatiaľ čo Evaristová či Smithová sa do literárneho povedomia dostali v posledných desaťročiach, Atwoodová aj Kincaidová sú žijúce legendy. Kanaďanku Margaret Atwoodovú, jednoznačne známu nielen svojimi knihami, ale aj ich adaptáciami (napr. Príbeh služobníčky), netreba špeciálne predstavovať. Jej tvorba, poetická aj prozaická, je opakovane oceňovaná najprestížnejšími cenami a v roku 2019 vyhrala Atwoodová spoločne s Bernardine Evaristovou
cenu Man Booker Prize. (Paradoxom je, že dvojitá výhra je, mimochodom, proti pravidlám udeľovania ceny.)

Kincaidová, americká autorka pôvodom z karibského ostrova Antigua, prerazila v roku 1978 s poviedkou Girl (Dievča), ktorú uverejnil týždenník The New Yorker. Slávny kratučký text, ktorý napísala po tom, ako si prečítala báseň In the Waiting Room (V čakárni) z knihy Geography III americkej poetky Elizabeth Bishopovej, pozostáva len z jednej vety. Veta predstavuje zoznam pravidiel či odporúčaní, ktoré pomyselnej hlavnej postave diktuje prísny materský hlas a ktoré

sa vzťahujú na najrôznejšie oblasti života, od správneho spôsobu, ako vyvesiť bielizeň, až po to, ako milovať muža či zbaviť sa nechceného dieťaťa. Dnes sa o Kincaidovej často hovorí v súvislosti so záhradou či záhradkárstvom – rastlinstvo a záhrada ako miesto nekonečného boja patria k ústredným motívom jej písania. Sedemdesiattriročná spisovateľka a profesorka na Harvardovej univerzite sa však z nepredvídaných rodinných dôvodov nakoniec nemohla osobne dostaviť. Živé vysielanie s ňou z jej amerického domova viedla nemecká spisovateľka a novinárka Gabriele von Arnimová. Videozáznam, ktorý skutočne stojí za pozretie, je k dispozícii na stránke festivalu.

Počas pondelňajšieho večera 12. septembra, kedy v hlavnej úlohe žiarila britská autorka Bernardine Evaristová (*1959), bola veľká sála v hlavnom festivalovom stane – Haus der Berliner Festspiele – úplne zaplnená a diváci sedeli aj na balkóne. Odhadovaná účasť by mohla byť okolo 600 osôb. Pre našinca niečo nepredstaviteľné, a to sa na všetky autorské vystúpenia platilo vstupné 10 Eur. Hviezda festivalu čítala z úvodu svojho nového memoárového diela Manifesto asi desať minút a potom sa už „len“ asi hodinu a pol debatovalo. Rovnako ako vyššie spomenutá beseda, aj táto prebiehala celá v angličtine, bez tlmočenia. Moderátorka bola neuveriteľne pripravená a autorka zas vtipná a pohotová; nechýbal jej ani typický britský humor. Otec Evaristovej pochádza z Nigérie, zatiaľ čo jej mama z anglickej strednej triedy. Začiatky v rasisticky naladenej britskej spoločnosti šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia teda rozhodne neboli najľahšie a ľudia inej farby v kultúre a umení hľadali autentické vzory, ktoré by pripomínali ich samých a nie len väčšinové obyvateľstvo. Rozprávanie autorky bolo rovnako napínavé a zaujímavé ako jej knihy. (V slovenskom preklade Lucie Halovej vyšiel v roku 2021 vo vydavateľstve Inaque práve román ocenený cenou Booker: Dievča, žena, iné.) Manifesto sleduje krok po kroku Evaristovej život: detstvo, dospievanie, štúdiá, prvé lásky, jej takzvané lesbické obdobie, partnerské vzťahy, kariéru, slávu a hlavne meniacu sa spoločnosť. O tom, že sa tá ostrovná zmenila, svedčí aj humorné vyhlásenie autorky: „Dnes je pre vás tá najlepšia doba, pokiaľ ste spisovateľom inej farby. Vydavateľstvá sa idú o vás doslova potrhať.“ Nevšedný zážitok skončil záplavou otázok z publika, ktoré autorku nie a nie pustiť z pódia.

Keďže slnko svieti na všetkých rovnako, zanechajme na chvíľku trblet literárnych celebrít a poďme sa pozrieť do menších sál. Aj napriek tomu, že na festival prišlo viac ako 160 spisovateľov z rôznych kútov sveta, autori z toho nášho kútika už tradične absentovali a úprimne si myslím, že nejde len a len o nezáujem nemeckých organizátorov či nebodaj čitateľskej verejnosti. Propagácia slovenskej literatúry v zahraničí a jej vydávanie sú také nesystematické až chaotické, že v Európe a v civilizovanom svete naše písanie asi nemá ani pendant. Celý tento segment je výrazne podfinancovaný, mohli by sme napísať, že doslova živorí, a tak zlyháva väčšina inštitúcií, ktoré priamo alebo aj nepriamo vstupujú do hry. Východnú Európu preto, ak nerátame doslova delegáciu ukrajinských literátov a opozičných, humanisticky orientovaných ruských spisovateľov či spisovateľov z krajín bývalého sovietskeho bloku, reprezentoval Slovinec Aleš Šteger, ďalej aj u nás známa česká autorka Radka Denemarková, Faruk Šehić z Bosny a Hercegoviny a Szczepan Twardoch z Poľska. Všetkým autorom vyšli v nemeckých prekladoch knihy a sprevádzal ich aj nebývalý mediálny záujem.

Na záver ešte pripomeňme, že naša cesta na Medzinárodný berlínsky literárny festival (ilb) 2022 bola súčasťou projektu medzinárodných mobilít Novotvar networking. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Mária Modrovich & Peter Šulej

Básne i nebásne v Club des Poètes – Novotvar Networking 3

Dramaturgický tím literárneho festivalu Novotvar vycestoval do Paríža v novembri, aby prehĺbil kontakty s francúzskou spisovateľskou obcou, získal  inšpiráciu pre ďalšie ročníky a porozhliadol sa po nových autoroch vhodných pre festival. Peter Brezňan, Mária Modrovich a Peter Šulej v neposlednom rade plánovali zviditeľniť aj samotný festival Novotvar a to počas podujatia, ktoré sa malo konať v podobe autorského čítania na legendárnom mieste – v Club des poètes.

Prezentáciu slovenských autorov organizovala redakcia literárneho časopisu, respektíve almanachu Place de la Sorbonne, Revue internationale de poésie de Sorbonne Université, konkrétne člen redakčnej rady, hungarista, prekladateľ a hlavne básnik Guillaume Métayer. Revue vychádza raz ročne od roku 2011, práve sa pripravuje 12 číslo, a ide o periodikum Parížskej Sorbonny a INSPÉ – Institut nacional supérieur du professorat et de l’éducation Académie de Paris (Národný pedagogický ústav pre vyššie vzdelávanie) zameraným na domácu ako aj medzinárodnú, prekladovú poéziu vydávané Presses de  Sorbonne Université (SUP). Práve v čísle 10 vyšiel Petrovi Šulejovi autorský prepis, respektíve remix básne Tristana Corbièra Elizir d’amour a to po slovensky ako aj v preklade Silvie Majerskej v rámci projektu Réécritures européennes de poètes symbolistes français (Európske prepisy francúzskych symbolistov).

Mesto privítalo slovenský Novotvar novembrovými dažďami a vetrom. Počasie teda nebolo ideálne na prechádzky parížskymi ulicami. To však nevadilo, keďže času bolo málo a cez deň boli plánované stretnutia s prekladateľmi do francúzštiny a ďalšími zaujímavými profesionálmi z oblasti literatúry.

Legendárny Club des poètes, nachádzajúci sa na Rue de Bourgogne 30, v 7. parížskom obvode, na ľavom brehu Seiny, sa večer 21. novembra ukázal ako príjemné útočisko pred neutíchajúcim dažďom. Klub má dlhú rodinnú tradíciu v organizovaní večerov poézie. V roku 1961 ho založil ako poetický kabaret básnik a spisovateľ Jean-Pierre Rosnay a v súčasnosti ho vedie jeho syn Blaise Rosnay. Club des poètes funguje zároveň tiež ako vydavateľstvo pod názvom Éditions du Club des poètes. Ešte by sme radi spomenuli, že počas vyše šesťdesiatročnej histórie sa v ňom predstavili taký významný básnici ako napríklad držitelia Nobelových cien za literatúru Pablo Neruda a Octavio Paz. V minulosti sem zvykli zavítať aj spisovateľ a novinár Louis Aragon či básnik René Char. Tradične v ňom musia básnici svoje texty recitovať alebo spievať, ale Novotvaru udelil majiteľ výnimku, aj keď Mária Modrovich ako speváčka skupiny Antikrik by určite zvládla svoj román aj odspievať. Literárny podnik, kde domáci aj výborne varia, praskal vo švíkoch a prítomné publikum, ktoré sa prišlo na prezentáciu Brezňana, Modrovich a Šuleja pozrieť, nadšene ocenilo ich texty, čítané v slovenčine aj vo francúzskom preklade. Celý večer, ktorý s prestávkami trval viac ako štyri hodiny a niesol sa v mimoriadne pozitívnej atmosfére, moderoval spomínaný Guillaume Métayer. Do francúzštiny autorov tlmočila a vlastne aj na otázky spoluodpovedala Andrea Salajová, slovenská spisovateľka a filmárka, ktorá žije v Paríži od roku 1998 a píše po francúzsky. V prestížnom vydavateľstve Gallimard jej vyšli dva romány: Eastern (2015) a En montant plus haut – Stúpajúc vyššie (2018).

Na prekvapenie, keďže na niečo podobné nie sme v domácich luhoch a hájoch až tak zvyknutí, po čítaní nasledovali siahodlhé Q&A, ktoré boli častokrát viac než fundovanejšie a občas vyvolali úsmev na tvárach odpovedajúcich. Nad otázkou „Aké sú trendy vo vývoji súčasnej slovenskej postkonceptuálnej poézie?“ by sa asi potrápil nejeden náš literárny kritik. Ešte by sme si dovolili obligátnu poznámku na záver, že naša výskumno-prezentačná cesta do Paríža a „klubu básnikov“ 2022, bola súčasťou projektu medzinárodných mobilít Novotvar networking. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Peter Šulej / Mária Modrovich

Projekt Novotvar Networking z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.